Implantácia

Z denníka implantovaného (postlingválne nepočujúceho) pacienta

Prvý deň. Dnes mi bol vyladený rečový procesor. Počujem nejaké zvuky, ale sú hrozné. Sú strašne brblavé, až nepríjemné. V duchu som si myslel, že bolo možno škoda podstúpiť tú operáciu, keď mi to nebude slúžiť. Mal som veľa chutí ten procesor vypnúť, lebo mi z toho strašne hučalo v hlave. Nebolo to bolestivé, ale veľmi nepríjemné. Večer o 20 hod. som si procesor konečne odložil a veľmi sa mi uľavilo.

Na tretí deň. Ráno o 7.hod. som si zapol procesor. Bol som prekvapený, že ten nepríjemný pocit podstatne ustúpil. Slová zatiaľ nerozumiem, sú také akoby rozdelené, ale začínam rozlišovať zvuky napr. zapnutie a vypnutie pera, počujem aj vodu z kohútika. Nedokážem rozoznať či rozpráva žena alebo muž.

Piaty deň po nastavení rečového procesora. Dnes, keď som si zapol rečový procesor, tak ten nepríjemný pocit celkom vymizol. Keď sa s niekým rozprávam, rozumiem už veľmi dobre. Slová už nepočujem také delené, ale vcelku. Aj v jedálni dobre počujem slová, ale ich neviem rozlíšiť, keď rozprávajú viacerí. Dnes som bol aj na vychádzke. Na ulici sa všetky zvuky miešajú v jeden veľký šum. Zachytil som len trúbenie auta a električku. Večer som pozeral správy v televízii. Rozumel som len asi každé tretie slovo, ale prekvapilo ma, že čísla rozumiem presne. Mám pocit, že je to každý deň lepšie.

Po týždni. Ráno, keď vstanem hneď si zapnem rečový procesor, lebo som si už naň zvykol a ticho mi prekáža. Chcem všetko počuť. Je sobota, dopoludnia idem na prechádzku. Nefúkal vietor a možno aj preto zvuky okolo mňa lepšie rozoznávam. Bol som aj v obchodnom dome a veľmi som sa potešil, keď tam hlásil rozhlas a ja som skoro všetko rozumel. Bol som aj v oddelení s platňami a mali tam pustenú hudbu. Zarazil som sa, lebo už som dokázal rozoznať melódiu, nie ako pred troma dňami, keď som rozoznal len výšky a hĺbky. Prestáva mi vadiť okolitý šum, vnímam ho tak nejako prirodzene.

Po dvoch týždňoch. Bez problémov rozumiem všetkým spolupacientom. Dokážem rozlíšiť podľa hlasu, kto z personálu hovorí. Najlepšie rozumiem, keď hovoria ženy a po jednej, a nie na dlhšiu vzdialenosť ako 5m. Večer sledujem správy. Čítaný komentár rozumiem dobre. Mám z toho veľmi dobrý pocit a už sa teším na zajtra. Idem domov. Som spokojný. Každodenné cvičenie prinieslo možno až neuveriteľný výsledok. Dôležitou psychickou podporou boli testy, ktoré sme priebežne robili. Na nich som videl, že stále robím pokroky, lebo niekedy som mal pocit, že je to už také výborné, že už ani nie je čo vylepšovať. Dnes som dokázal už bez problémov telefonovať.

Postrehy rodičov implantovaných detí:

Gabika je nepočujúca od narodenia, operovaná bola ako 2,5 ročná, 1,5 roka po KI sa jej rodičia vyjadrili:

„Začiatky boli ťažké, museli sme veľakrát opakovať slovká, upozorňovať na zvuky, aby sa Gabika naučila, čo znamenajú. Ale nám to nevadí, tešíme sa z každého nového slova, aj keď ho nepovie hneď správne. Nevadí, všetko má svoj čas. Keď napríklad príde zo škôlky a povie „prepáč“, je to super! Teší ma, že keď sa jej opýtam napríklad "Kam ideme?", odpovie. Keď sa jej vybijú baterky, je nervózna, že nepočuje.

Mirko ohluchol po meningitíde vo veku 2,8 roka a operovaný bol o 3 mesiace po ohluchnutí:

„Moje očakávania po KI sa naplnili a udivili vlastne celé okolie, že môj syn za pomoci KI nádherne rozumie hovorenú reč bez odzerania, naďalej sa vyvíja ako normálne počujúce dieťa, takže ten, kto nevie o jeho postihnutí, to na prvý krát ani neodhalí.“

Samko je od narodenia nepočujúci, operovaný bol vo veku 5 rokov, 4,5 roka po KI jeho rodičia napísali:

„Nakoľko mám dvoch synov, môžem porovnávať ich vývoj. Pred operáciou bol Samko často výbušný, čo spôsobovala práve jeho hluchota. Po operácii a rozšírení slovnej zásoby sa komunikácia a vzťahy medzi nami veľmi vylepšili. Výbušnosť, sebeckosť, nervozita sa takmer vytratili. KI považujem za 8. div sveta a som veľmi šťastná, že práve môj syn je jeho užívateľom.“

Jožko je nepočujúci od narodenia, operovaný bol vo veku 3,7 roka, 1,5 roka po KI povedali jeho rodičia:

„Niekoľko mesiacov po operácii sme si začali všímať, že keď naňho zavoláme, tak sa otáča. Bolo nám od radosti do plaču, už sme ani nedúfali, že niekedy bude počuť svoje meno. Všíma si všetky zvuky v prostredí a začína ich napodobňovať. Potom, čo sa Jožko narodil ako nepočujúci, je to je zázrak, že s implantátom počuje.“

Andrej je nepočujúci od narodenia, bol operovaný vo veku 7 rokov:

„Andrej je 3 roky po kochleárnej implantácii a je to neporovnateľné s rokmi predtým. Z operácie sme mali značné obavy, ale po našej skúsenosti ju odporúčame všetkým, ktorí spĺňajú nutné podmienky. Ani deň si už nevie predstaviť bez KI, stal sa jeho každodennou súčasťou. Je to neopísateľný pocit, keď vás vaše dieťa po rokoch dokáže počuť, jednoznačne sa zlepšila jeho reč, pri komunikácii sa spolieha na sluch, hoci v nutných prípadoch využíva aj odzeranie. Hoci sa pre nás práca s ním neskončila, trvá od ráno do večera, je neskutočne lepšia a živšia ako pred operáciou.“

Martin je po meningitíde ohluchnutý chlapec, 7 rokov po kochleárnej implantácii povedali jeho rodičia:

„Martin študuje na VŠ. Sú vyučujúci, ktorým nerozumie, na tie prednášky prestane chodiť a dohodne si individuálne konzultácie alebo študuje z literatúry. Na diskotéke zistil, že pre veľký hluk nerozumie, čo sa hovorí a nerozumie ani vlastnú reč.“

Cilka je od narodenia nepočujúca, operovaná bola vo veku 2,3 roka a 6 mesiacov po KI sa vyjadrili jej rodičia takto:

„KI bol pre našu Cilku zo začiatku šok, kedy ho ťažšie prijímala, zvlášť vtedy, keď sme jej ho po zobudení chceli nasadiť. Trvalo to asi mesiac. Teraz už vníma rôzne zvuky, niektoré si vie aj zaradiť, k čomu patria. Pozná svoje meno, reaguje naň otočením a tiež reaguje na mená ostatných členov rodiny. Objavila svoj hlas a často ho skúša. Snaží sa napodobniť zvuky zvieratiek.“