Implantácia

Aká je pooperačná starostlivosť a rehabilitácia?

Rehabilitácia pacientov s kochleárnym implantátom je nevyhnutná a časovo náročná. Je zameraná na rozvíjanie najzákladnejších schopností - vnímanie a rozlišovanie zvukov až po najobtiažnejšie - porozumenie reči. Za 4-5 týždňov po operácii sa prvýkrát pripája a za pomoci počítača nastavuje rečový procesor. Programovanie rečového procesora je potrebné najmä v prvých rokoch po implantácii niekoľkokrát za rok opakovať.

Všetci implantovaní pacienti sú v SCKI pravidelne sledovaní z hľadiska technickej kontroly kochleárneho implantátu, efektu kochleárnej implantácie pre rozvoj sluchového vnímania, komunikačných a kognitívnych schopností, ako aj z hľadiska integrácie a zaradenia do normálneho života. Rehabilitácia pacientov s KI je nevyhnutná a časovo náročná. Cielená rehabilitácia spravidla začína po prvom nastavení rečového procesora. Je zameraná na rozvíjanie najzákladnejších schopností – vnímania a rozlišovania každodenných zvukov až po najobtiažnejšie schopnosti, napr. porozumenie reči. V terapii sa uplatňujú rôzne auditívno-verbálne programy (podobne ako pri rehabilitácii nedoslýchavých detí alebo detí s využiteľnými zvyškami sluchu).

KI umožňuje nepočujúcim deťom vnímať širšie spektrum každodenných zvukov i zvukov reči, avšak neumožňuje také akustické vnímanie ako intaktný sluch. Zvukový obraz je teda neúplný a skreslený.
kochleárnou implantáciou dieťa nenadobúda sluchové a rečové schopnosti okamžite, kochleárny implantát je len prostriedkom napomáhajúcim ich osvojenie.
Deti s KI, ktoré pred implantáciou nemali žiadnu, alebo mali len minimálnu sluchovú skúsenosť, sa musia všetkým zvukom (rečovým aj nerečovým) učiť, naučiť sa na ne reagovať. Tento proces je dlhodobým auditívno-verbálnym tréningom.

Čo je cieľom rehabilitácie?

Cieľom je naučiť nepočujúceho s KI uvedomovať si zvuky,
naučiť implantovaného priraďovať k zvukom ich význam,
vytvoriť funkčnú sluchovú pamäť,
priviesť dieťa od vnímania zvukov k spontánnym reakciám na zvuky,
naučiť dieťa interpretovať zvukové podnety (zmysluplná vokalizácia),
naučiť dieťa používať sluch pri rozvíjaní orálnej reči,
rozvíjať pragmatickú, lexikálnu a sémantickú jazykovú rovinu (nie len foneticko-fonologickú),
nadobudnúť primerané komunikačné zručnosti.

Prečo je dôležitá aktívna spolupráca rodičov?

Žiaden terapeut nemôže poskytnúť dieťaťu toľko sluchových a rečových podnetov ako rodič.
Rehabilitačné cvičenia sú podnetom pre rodičov pre ich uplatnenie a využitie v prirodzených podmienkach každodenného života.
Rodič má vytvárať v domácom prostredí také konkrétne činnosti, ktoré budú rozvíjať jednotlivé zručnosti.
Rodič má hlavnú zodpovednosť za to, ako dieťa napreduje.